Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História

Stručná história

Územie, na ktorom Východná vznikla a vyvíjala sa, vykazuje už stopy predslovanského osídlenia. Ide o kopec Zámčisko, na ňom začiatkom nášho letopočtu vybudoval ľud neznámeho etnického pôvodu mohutné opevnenie. Poloha hradiska naznačuje, že sa v jeho blízkosti nachádzala komunikácia, ktorá spájala v predhistorickej dobe kotlinu Liptova a Spiša. Sotva možno predpokladať, že sa tento ľud zachoval až do príchodu prvých Slovanov do Liptova v 8. až 9. storočí.

Prvá písomná zmienka o obci Východná pochádza z roku 1269 v donačnej listine kráľa Belu IV. šľachticovi Bohumírovi, kde sa uvádza pod názvom lúky "Wihadna" ohraničenej potokmi Bielanka a Hybica. Základom osídlenia obce sa stala tzv. Valašská kolonizácia a s ňou spojené valašské právo. Správu obce zabezpečovalo hrádocké panstvo, ktoré priamo podliehalo panovníkovi Uhorska. V minulosti hlavným zamestnaním východňanov bolo poľnohospodárstvo. Pestovanie obilia, kapusty, neskôr zemiakov. V chove prevládal dobytok a ovce. Tradícia ovčiarstva a salašníctva pretrvala až do súčasnosti. Baran je symbolom obce a tvorí základ erbu obce.

Z dávnych i nedávnych dejín vieme, že vojna je strašnou metlou toho kraja, ktorým sa preženie. Východná sa nemohla vyhnúť vojnám a ich následkom, ako sa im nevyhli nijaké osady, ležiace na dôležitých komunikáciách. Už roku 1312 tiahli Liptovom vojská Matúša Čáka. V 15. storočí si Východňania vytrpeli ešte viac. Bola to jednak husitská výprava roku 1433 a potom výpravy Huňadihyovské a Jiskrove následky protihabsburských vojen pocítila každá liptovská osada, ani jedna z bojujúcich strán nešetrila bezbranné obyvateľstvo. Jedinú oporu proti feudálnemu násiliu videl náš ľud v zbojníkoch. Východňania mali povinnosť zbojníkov lapať, no ovčiari radi prichyľovali zbojníkov na svojich salašoch Popri iných pôsobila v okolí Východnej i zbojnícka skupina Juraja Jánošíka. Jánošík ako hrdina protifeudálneho odporu žije i po svojej smrti v ústnom podaní Východňanov a slovenského ľudu. Dokazujú to piesne a povesti o ňom. Život vo Východnej sa upokojoval po potlačení Rákocziovského povstania.

Východňania sa zaoberali prevažne obrábaním pôdy a chovaním oviec na salašoch. Okrem dobytkárstva sa vo Východnej rozmáhalo aj drevárstvo. Úrady sa začali zaoberať obchodom a zvážaním, splavovaním dreva po Čiernom Váhu. Negatívnou stránkou hospodárenia s drevom bolo aj to, že Východňania strácali lúky v dolinách okolo Čierneho Váhu. Roku 1780 za vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II. bolo vydané nariadenie o povinnej školskej výchove a práve preto v tomto období Východňania postavili katolícku murovanú školu. Neskôr bola postavená aj evanjelická drevená škola. Hospodárskym prínosom roku 1784 pre Liptov bolo aj pestovanie nových rastlín, zemiakov a ďateliny.

Do povedomia slovenského národa sa obec Východná dostáva v súvislosti s prvým národným výstupom na Kriváň 16. augusta 1841, ktorý organizovali Štúrovci. Prišla 1. svetová vojna a na Nový rok 1915 notár E. Pálka dal pomocou vojnových zajatcov a hlavne Východnianských žien kopať kanál od Bielanky k jarku „Hore potokami". Tejto robote nebolo možné uniknúť, pretože kto kanál nevykopal, nedostal potravinové lístky. Život vo Východnej pokračoval ďalej, rozrastala sa do šírky aj do krásy. Vznikali nové ulice a domy, menilo sa obyvateľstvo. Migrácia spôsobila odchod obyvateľov do sveta, pôvodní obyvatelia vymierali. Nepriaznivé vplyvy osudu nezničili to najvzácnejšie, čo Východňania majú dodnes. Sú to prekrásne ľudové tradície a zvyky počas celého roka.


 
ÚvodÚvodná stránka